top of page
  • peschlova

Odplatné poskytovanie služieb distribúcie potravín odberateľom – problémy a úskalia aplikačnej praxe



Jednou z problematických otázok, ktorú si môžu účastníci obchodného vzťahu, ktorého predmetom je dodanie potravín klásť, je, či majú zákonnú možnosť dohodnúť sa na odplatnom poskytovaní služieb distribúcie potravín odberateľom?


Na uvedené existuje vcelku jednoduchá odpoveď:

„áno“ – dodávatelia a odberatelia potravín majú možnosť dohodnúť si poskytovanie takýchto, v praxi nazývaných logistických služieb.

Zákonodarca však uvedené neponechal na dohode účastníkov obchodného vzťahu pri rešpektovaní obchodným právom priorizovanej zmluvnej slobody, ale stanovil určité podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby bolo možné odplatné poskytovanie služieb distribúcie potravín odberateľom označiť za súladné so zákonom.


Aké sú teda zákonné predpoklady odplatného poskytovania služieb distribúcie potravín odberateľom?


Musí ísť o peňažné alebo nepeňažné plnenie dodávateľa odberateľovi za využitie jeho distribúcie, ktoré:

a) je dohodnuté vopred,

b) v písomnej forme,

c) dodávateľ nemá možnosť dodávať potraviny odberateľovi, a

d) jeho celková hodnota nepresahuje 3% z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku (do tejto hodnoty sa nezapočítava spotrebná daň, ak ide o potravinu, na ktorú sa uplatňuje spotrebná daň).


Vyššie uvedené zákonné predpoklady odplatného poskytovania služieb distribúcie potravín odberateľom sú ustanovené zákonom č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „Zákon“).


Máme za to, že zákonné predpoklady podľa vyššie uvedeného písm. a), b) a d) sú pomerne jednoznačné a nemali by spôsobovať v rámci možnosti ich interpretácie účastníkom obchodného vzťahu žiadne problémy. Čo však vidíme ako meritum aplikačných problémov pri poskytovaní služieb distribúcie potravín odberateľom, je najmä vyššie uvedené písm. c) (dodávateľ nemá možnosť dodávať potraviny odberateľovi) v spojení s ďalšími reštrikciami v zmysle Zákona.


Problém, ktorý v praxi vzniká je možné predstaviť na praktickom a medzi účastníkmi obchodného vzťahu, pomerne častom príklade:


U oboch účastníkoch obchodného vzťahu je záujem dohodnúť sa na dodaní potravín dodávateľom odberateľovi, pričom odberateľ chce dodať potraviny na svoje jednotlivé maloobchodné prevádzky a cena potraviny náklady na takéto dodanie zahŕňa, ale dodávateľ je schopný vlastnými prostriedkami potraviny dopraviť výlučne len do centrálneho skladu /logistického centra/ odberateľa. Uvedené sa pritom týka najmä prípadov, kedy je odberateľom obchodný reťazec s veľkým množstvom prevádzok, ktoré sú umiestnené v rámci celej SR a dodávateľ nemá možnosť rozvážať tovar po jednotlivých prevádzkach. Zároveň odberateľ má možnosť si zabezpečiť distribúciu potravín medzi svojim logistickým centrom a jednotlivými maloobchodnými prevádzkami, tzv. „miestami finálneho dodania potravín“, vlastnými prostriedkami, ale za takúto „službu logistiky“ prirodzene požaduje od dodávateľa odplatu.


V mnohých takýchto situáciách tak vzniká obojstranný záujem účastníkov obchodného vzťahu dohodnúť sa na poskytovaní služieb distribúcie potravín odberateľom v podobe prepravy potravín z centrálneho skladu do miest finálneho dodania potravín, za čo je dodávateľ ochotný odberateľovi zaplatiť. Praktickým problémom, ktorý však pri takejto dohode vzniká je, že po tom čo odberateľ prevezme potraviny v centrálnom sklade tak v zmysle Zákona k nim v momente ich prevzatia od dodávateľa nadobudne vlastnícke právo, a preto by mal odberateľ ako ich vlastník akékoľvek ďalšie náklady spojené s následnou distribúciou potravín do maloobchodných prevádzok znášať sám, t.j. nepožadovať od dodávateľa odplatu za distribúciu v žiadnom rozsahu.


V zmysle záverov odbornej verejnosti k tejto problematike, by sa za oprávnené malo považovať len plnenie poskytnuté za distribúciu potravín odberateľom na miesto plnenia (miesto odovzdania potraviny) dohodnuté v zmluve medzi účastníkmi obchodného vzťahu (t.j. ak je v zmluve dohodnuté ako miesto plnenia centrálny sklad/logistické centrum, tak by mala byť oprávnená odplatná distribúcia potravín odberateľom len na takýto centrálny sklad/logistické centrum).


Ak si totižto dodávateľ a odberateľ potravín v zmluve dohodnú ako miesto plnenia (odovzdania) centrálny sklad/logistické centrum, riadnym a včasným dodaním potravín a ich prevzatím zo strany odberateľa na takto dohodnutom mieste nastáva v zmysle Zákona niekoľko právnych účinkov, a to:

Ø nadobudnutie vlastníckeho práva odberateľa vo vzťahu k dodaným potravinám,

Ø prechod nebezpečenstva škody na dodaných potravinách na odberateľa,

Ø splnenie zmluvného záväzku dodávateľa, predmetom ktorého je riadne a včasné dodanie potravín na dohodnuté miesto plnenia,

Ø v určitých prípadoch začiatok plynutia lehoty splatnosti ceny za dodané potraviny.


S ohľadom na uvedené sa prikláňame k záveru, že takáto následná distribúcia potravín na miesta finálneho dodania potravín by mala byť len akousi vnútornou redistribúciou potravín odberateľom na vlastné náklady odberateľa, na ktorú sa dodávateľ v rámci svojho zmluvného vzťahu s odberateľom potravín nezaviazal. V takom prípade, podľa nášho názoru:

nie je daný žiadny právny titul na úhradu plnenia zo strany dodávateľa odberateľovi za poskytnutie tzv. logistických služieb. A to z dôvodu, že v takomto prípade pôjde len o uplatňovanie si dispozičného oprávnenia odberateľa nakladať s potravinami vo svojom vlastníctve.

Existuje nejaké právne obhájiteľné riešenie?


Myslíme si, že áno. Dohoda účastníkov obchodného vzťahu, že miestom dodania potravín sú práve miesta finálneho dodania potravín,

podstatné však je, aby mal dodávateľ zmluvne deklarovaný záväzok dodať potraviny až na miesto finálneho dodania potravín (nie len na miesto odovzdania ako napr. logistické centrum).

Týmto samozrejme nie je vylúčená možnosť, aby si účastníci obchodného vzťahu z praktických dôvodov dohodli aj miesto fyzického odovzdania potravín (napr. logistické centrum), kedy zmluvným záväzkom dodávateľa však bude dodať potraviny do miest finálneho dodania potravín (napr. na maloobchodné prevádzky). Takýmto spôsobom potom dosiahneme stav, kedy zmluvný záväzok dodávateľa je splnený až tým, že dodávateľ zabezpečí dodanie potravín na miesta finálneho dodania potravín, a to či už priamo alebo prostredníctvom odberateľa. Odplatnú distribúciu potravín na miesta finálneho dodania potravín prostredníctvom odberateľa môže dodávateľ zabezpečiť vtedy, ak nemá možnosti (najmä kapacitné) dodať potraviny v dohodnutom objeme na miesta finálneho dodania potravín.


V tomto smere považujeme za potrebné upozorniť, že vyššie uvedený návrh riešenia je síce riešením, ktoré podľa nášho názoru najviac zodpovedá zmyslu a účelu platnej legislatívy, avšak nejde o riešenie, ktoré by so sebou nieslo garanciu odplatného poskytovania služieb distribúcie potravín odberateľom v súlade so Zákonom. Jeden zo zásadných problémov, na ktoré tu narážame je „okamih prechodu vlastníckeho práva k potravinám na odberateľa“ tak ako to popisujeme vyššie a to z dôvodu, že Zákon nám v tejto súvislosti definuje ako neprimeranú podmienku aj „iný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k potravine alebo iný okamih prechodu nebezpečenstva škody na potravine, ako je okamih prevzatia potraviny odberateľom, (ust. § 3 ods. 5 písm. r) Zákona).


Ak by bol zo strany príslušného kontrolného orgánu posudzovaný ako okamih nadobudnutia vlastníckeho práva odberateľa k potravinám, okamih fyzického prevzatia potravín v centrálnom sklade /logistickom centre, aj napriek tomu, že dohodnutým miestom dodania sú miesta finálneho dodania potravín (napr. maloobchodné prevádzky), v takom prípade nevylučujeme možnosť uloženia sankcie zo strany príslušného kontrolného orgánu za nezákonné poskytovanie služieb distribúcie potravín odberateľom, ktoré odporuje zmyslu a účelu ZoNP.


S ohľadom na interpretačnú nejednoznačnosť jednotlivých zákonných ustanovení však možno uvažovať aj o úplne opačnej forme výkladu, a to že okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva odberateľa k potravinám sú až miesta finálneho dodania potravín, kedy až dodaním potravín na tieto miesta dochádza k splneniu záväzku dodávateľa dodať potraviny riadne a včas podľa zmluvy odberateľovi. V tomto prípade, ak odberateľ odplatne poskytuje služby distribúcie potravín z miesta odovzdania potravín (napr. z centrálneho skladu) do miesta finálneho dodania potravín, vykonáva túto distribúciu v mene a na účet dodávateľa, kedy až do okamihu ich dodania na miesta finálneho dodania potravín sú tieto vo vlastníctve dodávateľa, ktorý je zároveň aj v postavení nositeľa zodpovednosti za škodu vo vzťahu k potravinám vo faktickej dispozícii odberateľa. Inými slovami povedané, v časti dodávania potravín z logistického skladu do maloobchodných prevádzok nebude odberateľ vystupovať v pozícií odberateľa, ale subdodávateľa dodávateľa pri preprave potravín, ktoré následne odovzdá na maloobchodnej prevádzke odberateľovi (de facto sám sebe, len na strane dopravcu v mene dodávateľa a na strane odberateľa vo svojom vlastnom mene).


V takomto prípade odporúčame, aby si dodávateľ a odberateľ medzi sebou riadne zmluvne nastavili konkrétne podmienky poskytovania služieb distribúcie potravín odberateľom, nakoľko inak by využitie tohto inštitútu mohlo byť pre dodávateľa značne rizikovým. Zároveň však pri takomto riešení poukazujeme aj na to, že v prípade,

ak by mal odberateľ vystupovať v pozícii dopravcu, tak by na takúto činnosť mal mať riadne podnikateľské oprávnenie a takúto službu poskytovať s odbornou starostlivosťou, so všetkou zodpovednosťou z takéhoto postavenia vyplývajúcou

a to za prepravných (napr. teplotných, časových alebo týkajúcich sa balenia tovaru) podmienok, ktoré sú v zmluve o dodaní potravín medzi odberateľom a dodávateľom dohodnuté.


Na záver si dovoľujeme uviesť, že pokiaľ ide o dohodu účastníkov obchodného vzťahu na odplatnom poskytovaní služieb distribúcie potravín odberateľom, akýkoľvek prístup v kontexte dodania potravín na centrálny sklad a ich následná distribúcia na miesta finálneho dodania potravín odberateľom za odplatu, podlieha určitému riziku jeho posúdenia ako nesúladného s platnou právnou úpravou, resp. nesie so sebou aj ďalšie riziká v prípade nedostatočného zmluvného zabezpečenia účastníkov obchodného vzťahu. Preto účastníkom takéhoto obchodného vzťahu odporúčame, aby si dobre zvážili či je pre ich zmluvný vzťah takéto riziko akceptovateľné a ak áno v akej miere, a či sú ochotní prevziať na seba takúto zodpovednosť.


Zaujímajú ťa aj ďalšie zákonné podmienky pri výrobe, predaji, distribúcií alebo označovaní potravín? Kontaktuj nás... radi ti s tým pomôžeme :-)



Comments


bottom of page