top of page
  • peschlova

Povinná predseparácia odpadu. Skutočný EKO krok vpred?


Zákonom č. 460/2019 Z.z. bol doplnený zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch o zákaz zneškodňovať skládkovaním odpad, ktorý predtým neprešiel úpravou, s výnimkou inertného odpadku. Cieľom uvedenej úpravy je v zmysle dôvodovej správy zníženie množstva odpadu ukladaním na skládku a jej zavedenie bolo nevyhnutné z dôvodu odstránenia transpozičných nedostatkov vytýkaných zo strany Európskej Komisie v rámci konania v súlade s rozsudkom Malagrotta, čl. 6 písm. a) smernice o skládkach odpadov. V rozsudku Súdny dvor skonštatoval, že skládkovanie neupraveného odpadu predstavuje porušenie Smernice o skládkach odpadov a Rámcovej smernice o odpade a stanovil povinnosť, v zmysle ktorej musí odpad, ktorý bol uložený na skládku prejsť úpravou, pričom nestačia len jednoduché fyzikálne procesy úpravy odpadu.



V slovenskom právnom prostredí bola povinnosť upravovať odpad pred jeho skládkovaním prvýkrát zavedená s účinnosťou k 01.01.2021. Vyhláška MŽP SR č. 382/2018 Z.z. o skládkovaní odpadov následne posunula povinnosť upravovať odpad pred skládkovaním o dva roky, teda k 1. januáru 2023. Dôvodom bolo poskytnutie účastníkom trhu dostatočný priestor na vybudovanie zariadení na mechanicko–biologickú úpravu odpadov v súlade s legislatívnymi požiadavkami. Na tomto mieste si ešte dovoľujeme poukázať aj na to, že zákon stanovuje len zákaz ukladať na skládku odpadov odpad, ktorý neprešiel povinnou úpravou, pričom vyslovene neuvádza, ktorý subjekt (obec, skládka, spoločnosť vykonávajúca prepravu odpadu) je subjektom priamo povinným na zabezpečenie splnenia takejto povinnosti a to, že by to mala byť obec vyplýva zo zákona len nepriamo.


Z dôvodu tlaku obcí a miest, ktoré sa nie vlastným zavinením nestihli pripraviť na túto povinnosť, bola koncom roka 2022, t.j. krátko pred nadobudnutím účinnosti predmetnej vyhlášky, posunutá účinnosť povinnej predseparácie odpadu na 01.01.2024.

Od začiatku budúceho roka teda nebude možné uložiť na skládku odpadov zmesový komunálny odpad bez toho, aby predtým prešiel úpravou.

Čo znamená povinná úprava odpadu?


Mechanicko-biologická úprava (MBÚ) predstavuje proces na spracovávanie zvyškových komunálnych odpadov (ktoré ideálne už prešli základnou separáciou vykonanou v domácnostiach) a jej hlavným cieľom je predpríprava odpadu pred jeho uložením na skládku a čiastočné využitie niektorých zložiek odpadu.

MBÚ je zjednodušene povedané mechanické roztriedenie odpadu na využiteľné a nevyužiteľné odpady a následná biologická stabilizácia vytriedených biologických zložiek odpadu.

Mechanická úprava predstavuje prvú fázu, ktorá začína kontrolou privezeného odpadu. V tejto fáze procesu sú zo zmesi odpadu odobraté tie odpady, pre ktoré sa môže nájsť odberateľ v neupravenej forme, ako napr. objemný odpad a elektro odpad z domácností. Následne prebieha drvenie odpadu a jeho separácia pomocou rotačných sít, magnetických, vzduchových alebo gravitačných separátorov - t.j. roztriedenie na ľahkú frakciu (napr. plasty a papier), ťažkú frakciu (napr. kovy) a inertný odpad (t.j. taký, pri ktorom nedochádza k žiadnym významných fyzikálnym, chemickým ani biologickým premenám (napr. drobný stavebný odpad). Výstupom ľahkej frakcie sú spáliteľné látky, ktoré sú určené na energetické zhodnotenie a je možnosť z nich vyrábať napr. palivo. výstupom ťažkej frakcie sú napr. kovy, ktoré by mohli byť znova použiteľné.


Druhú fázu úpravu odpadu predstavuje biologická stabilizácia odpadu vo fermentačnej hale. Zjednodušene je možno povedať, že:

cieľom biologickej stabilizácie odpadu je zabezpečiť, aby sa biologicky rozložiteľná časť odpadu rozkladala aeróbnym spôsobom, t.j. za prítomnosti vzduchu a zamedzilo sa tak vzniku nebezpečných plynov (napr. metánu), ktoré vznikajú pri ich priamom uložení na skládku.

Povinnou predseparáciou sa Slovenská republika snaží zaradiť k vyspelým krajinám kde poslednou využívanou možnosťou nakladania s odpadom bude jeho odskládkovanie. Z EU legislatívy vyplýva, že členské štáty sú povinné prostredníctvom svojich opatrení zabezpečiť, aby sa skládkoval len odpad, ktorý bol predtým upravený. Podľa názoru Súdneho dvora EÚ členské štáty musia maximálne zabrániť negatívnym účinkom na životné prostredie. Súdny dvor EÚ zároveň uviedol na pravú mieru, že drvenie a lisovanie odpadov nie je možné považovať za predúpravu v súlade s povinnou predseparáciou.

Je nevyhnutné si samozrejme uvedomiť, že predsperácia predstavuje iba jeden z posledných článkov systému ekologickejšieho nakladania s odpadmi a predchádzať by mu malo predovšetkým zníženie množstva produkovaného odpadu, jeho opätovné použitie, recyklácia, energetické zhodnotenie (napr. spaľovanie za účelom výroby tepla) a až ako posledná možnosť by malo byť jeho uloženie na skládku.

Jedným z hlavných cieľov slovenského odpadového hospodárstva do roku 2025 má byť aspoň 60 % miera triedenia a aspoň 55 % miera recyklácie komunálnych odpadov. Do roku 2023 by malo byť skládkovanie obmedzené tak, aby na skládkach neskončilo viac ako 10 % komunálneho odpadu.


Je Slovensko pripravené na dosiahnutie stanovených cieľov?


Nie, nie je. K dnešnému dňu je napriek viacnásobnému posunu termínu zavedenia povinnej úpravy odpadov len veľmi malý počet spoločností, ktoré vedia poskytnúť kompletnú službu predseparácie, tak ako ju Zákon požaduje. Je viac ako pravdepodobné že do konca roka ešte vzniknú ďalšie spoločnosti, ktoré mechanicko-biologickú úpravu budú vedieť poskytnúť. To však bohužiaľ nestačí.

Problém je najmä v tom, že podnikatelia nemajú záujem ďalej zhodnocovať, t.j. spracúvať výsledok mechanickej úpravy tak, ako by si EÚ predstavovala.

Teoreticky je možnosť takúto časť odpadu použiť napríklad na výrobu tuhých alternatívnych palív (TAP) alebo ako prímesi do cementu, ale kapacity spoločností, ktoré sa výrobou takýchto tovarov zaoberajú sú plne vyťažené spracúvaním produktov z iných zdrojov a podľa našich informácií z trhu prakticky žiadna z nich nemá záujem o ďalšie spracúvanie odpadu, ktoré je výsledkom jeho mechanickej úpravy.


Dôsledkom uvedenej faktickej situácie potom je, že väčšina tohto mechanicky spracovaného odpadu skonči po vykonanej úprave na skládkach odpadu. Ďalším problémom, s ktorým zberové spoločnosti musia reálne bojovať, je zdĺhavý povoľovací proces zariadení na mechanicko–biologickú úpravu odpadu, ktoré sa podľa vyjadrení ministra životného prostredia pohybuje niekde na úrovni 12-16 mesiacov od podania kompletnej žiadosti po vydanie potrebného povolenia.


Vo vzťahu k odpadu, ktorý prejde biologickou stabilizáciou sú závery pozitívnejšie, ale rovnako podľa nášho názoru nemajú veľký vplyv na zníženie množstva odpadu, ktoré bude v závere uložené na skládke. Pozitívny efekt biologickej stabilizácie nie je v tom, že by sa jeho realizáciou objem odpadu zmenšil, ale predovšetkým to, že namiesto nebezpečných plynov (predovšetkým metánu), ktorý vzniká v dôsledku nedostatku vzduchu pri uložení zmesového komunálneho odpadu na skládku odpadov, prejde táto časť odpadu iným chemickým procesom, pri ktorom dôjde k rozloženiu odpadov bez vzniku nebezpečných plynov.


Aký je teda faktický dôsledok zavedenia povinnej úpravy odpadov?


Predovšetkým ekonomický.

Povinná predseparácia znamená pre obce veľmi podstatné zvýšenie nákladov na likvidáciu odpadov skládkovaním.

Bežná obec v súčasnosti musí zabezpečiť zvoz komunálneho odpadu, vo väčšine prípadov na skládku odpadov, na ktorej je odpad uložený. Musí pritom zaplatiť za službu zvozu odpadov spoločnosti, ktorá vykonáva zber a odvoz odpadov a následne skládke odpadov za uloženie odpadu na skládke.


Od 1.1.2024 bude musieť rovnaká obec zabezpečiť zvoz komunálneho odpadu do spoločnosti, ktorá vykonáva MBU, po mechanickej úprave podľa záverov uvedených vyššie obec zaplatí odvoz prevažnej časti odpadu (výsledku mechanickej úpravy na skládku odpadov z dôvodu, že nenájde žiadny subjekt, ktorý by chcel takýto mechanicky upravený odpad ďalej spracúvať), počká potrebnú dobu (niekoľko týždňov), kým prebehne biologická stabilizácia zvyšnej časti odpadu a túto rovnako prevezie na skládku odpadov.


Súčasné ceny služby likvidácie odpadu skládkovaním sú na úrovní cca. 80€ za tonu odpadu. Očakáva sa, že cena služby predseparácie odpadu bude minimálne v rovnakej výške ako je cena uloženia odpadu na skládku alebo vyššia. Zároveň je potrebné počítať s tým, že podstatne vzrastú aj náklady na službu z dôvodu dodatočnej časovo aj hygienicky náročnej manipulácii s odpadom, pričom rovnako vzrastie aj cena zberu a odvozu odpadov, keďže tento bude potrebné prevážať najprv do spoločnosti vykonávajúcej MBU a následne na skládku odpadov, z dôvodu, že len niektoré zo skládok odpadu vedia dnes v rovnakom areál poskytnúť aj službu MBU.


Inými slovami je možné konštatovať, že

bežnej obci náklady na likvidáciu odpadu minimálne vzrastú minimálne dva až trikrát,

pričom výsledným efektom nebude podstatné zníženie množstva odpadu umiestňovaného na skládku, ale len jeho objem (v dôsledku mechanickej úpravy časti odpadu) a zmenšenie množstva nebezpečných plynov, ktoré sa na skládkach odpadu budú tvoriť.


Existuje aj iné riešenie pre obce?


Existuje, ale nie pre každú obec je takéto riešenie vhodné a dostupné. V rámci hierarchie odpadového hospodárstva má prednosť zhodnocovanie odpadov pred ich likvidáciou. Za zhodnotenie odpadov sa považuje mimo iného aj ich energetické zhodnotenie, t.j. proces ktorého priamym dôsledkom je napríklad výroba tepla. Medzi takéto formy nakladania s odpadmi patrí napríklad ich spaľovanie v spaľovni odpadov, ak je takéto spaľovanie využívané zároveň na výrobu tepla. Problém je, že na Slovensku v súčasnosti funguje len limitované množstvo funkčných spaľovní odpadov a ich kapacita je obmedzená ich výkonom, pričom podľa zverejnených štatistík len niečo pod 10% odpadov skončí v spaľovni a prevažná väčšina odpadu je stále likvidovaná jeho uložením na skládkach odpadu.

Spaľovanie odpadu však tiež rozhodne nie je úplne ekologickým riešením....


Spálením sa zníži objem tuhých odpadov max do 90% a hmotnosť sa zníži max. o cca. 70%, pričom pri spaľovaní vzniká toxický popolček a škvára, ktoré vytvárajú nebezpečný odpad, napriek dôslednej filtrácií sa do ovzdušia dostávajú spalinové plyny, ktorých súčasťou sú ťažké kovy a nebezpečné dioxíny. Zároveň, bohužiaľ, majú v súčasnosti spaľovne len veľmi nízku efektivitu využívania vzniknutej energie a to približne len na úrovni 15-20%.


Na záver si dovoľujeme konštatovať, že nám problematika nakladania odpadov nie je cudzia ani v osobnej a ani v tej pracovnej rovine. Vnímame, že

problém nakladania s odpadmi je komplexný problém, ktorý je potrebné riešiť najmä v štádiu jeho vzniku a to vytváraním podmienok (najmä legislatívnych) na to, aby odpad vôbec nevznikal,

a v prípade, ak aj vznikol, aby tento mohol byť opätovne použitý, resp. efektívnou recykláciou (ale hlavne vytvorením podmienok na to, aby recykláty boli pre podnikateľský sektor zaujímavou komoditou, čo dnes bohužiaľ neplatí) sa objem odpadu, ktorý je potrebné spracúvať jeho likvidáciou na skládkach resp. v spaľovniach, výrazne zmenšil.


Povinnú predseparáciu tak, ako je nastavená v súčasnosti však bohužiaľ vnímame ako príliš drahé riešenie s ohľadom na jej skutočný efekt.


Zaujímajú ťa aj ďalšie zákonné podmienky nakladania s odpadmi alebo obalmi? Kontaktuj nás... radi ti s tým pomôžeme :-)



Comments


bottom of page